Do kín prišiel nový Bond. James Bond, samozrejme. Po dvadsiatykrát sa divákom prihovára z plátna a ak sa vám zdá, že jeho preslov je už akýsi opočúvaný, zdanie pravdepodobne neklame. Nechcem sa dotknúť prívržencov agenta 007, neustále nové pokračovania jeho napínavých životných príbehov mi však pripomínajú nekonečné miešanie dávno prevarenej kaše, ktorá si ani sama nepamätá, kedy stratila chuť.
V najnovšom dieli sa vyberieme do Kórey. Navštívime aj Kubu a Veľkú Britániu, pri potulkách svetom sa nevyhneme dokonca ani Islandu. Cestopisný thriller sa môže začať. Náš sprievodca James nám to opäť raz okorení. V tohtoročnej časti pôjde o škorpiónov, zradcov a kôpku diamantov. Na jednej strane stojí skorumpovaný severokórejský generál, na druhej prekvapivo a nezvyčajne neohroziteľný špión. Jeden má za chrbtom celú armádu na čele s vlastným otcom, druhý nedôveru materskej tajnej služby a okolo seba zopár inkognito zradcov. Prekvapivo sú to jeho najbližší spolupracovníci. Keď sa Bondovi pravdou konečne rozlepia oči, zdá sa, že už je neskoro. Omyl! Ak by si niekto naivne myslel, že James po všetkých súbojoch príde aspoň o kus skalpu, triafal by vedľa. Agentov vlasový porast drží pevne. Korpus pána Bonda nemá nijakú slabosť, ak nerátame pečeň stvrdnutú od kvalitného alkoholu – za značku sa platí.
Keď sme pri slabostiach, treba spomenúť aj duševnú výbavu. Bond trpí zásadovosťou, ktorá mu spôsobuje nemálo problémov. Možno by aj podľahol skorumpovanosti, nedovolí mu to však jeho prísna morálka. Kvôli oddanosti voči „vrchnosti" a spravodlivej túžbe po odplate (dobro zvíťazí, ale nikomu to nehovorte) sa vrhá do životu (nie však pre Bonda) nebezpečných dobrodružstiev. Zázrakom sa mu podarí prežiť všetky bez ujmy na zdraví. Pán Bond sa vždy vynájde a z každej pasce vyseká. Neviem, kto sa kým inšpiroval, Bond by si však mohol podať ruku s hrdinom podobného razenia, Mac Gyverom. Ten sa možno v budúcom dieli bondológie vyskytne.
Režisér Tamahori stál pred neľahkou úlohou – Bonda aspoň v náznakoch inovovať. Vo filme pribudla tenká línia všeobecného zmyslu pre humor, aj tá sa vám však zanedlho preje. Novinkou je agentovo uväznenie a dokonca aj ťažko predstaviteľné mučenie. Nemusíte sa však obávať, Bond aj v tých najťažších momentoch vyzerá ako model Makyty Púchov. V tričku s natrhnutým rukávom, neuveriteľne neulízaný a so začmudenou vizážou je naozaj na zjedenie. Ale uhryznúť ho, by sa vám zrejme nepodarilo. Schematizmus nepustí. Tamahori mierne obmenil klišé, no tvrdiť, že bondovku inovoval, by bolo prehnané. James ostáva nezlomiteľný, aj keď trochu strapatý, zvláda bodnutia škorpiónmi či kúpele v ľadovej vode a ani mu nenapadne niečo nepriateľom vyzradiť. Morálka sa vždy ozve. V smrteľných chvíľach ho neopúšťa cynický humor a ako na potvoru sa vždy zo všetkého vyseká. To je na tomto filme asi najnudnejšie – ani chvíľu sa neobávate, že hrdina by mohol skončiť tragicky. Veď kto by mohol ublížiť nadčloveku so zázračnými schopnosťami? Tým celé filmové napätie odpadá. Jediné zimomriavky, ktoré som pocítila, spôsobila hyperfukčná klimatizácia v kinosále.
Ako sa môže divák nadchnúť filmom, o ktorom je už na začiatku všetko jasné? Opäť vynechávam bondovských fanatikov, ktorí to asi veľmi neriešia. Vyvstáva otázka, aký zmysel má dvadsiate pokračovanie Jamesa Bonda? Obávam sa, že podobný ako dvadsiata časť Policajnej akadémie. Jediná úroveň, ktorá s ďalšími dielmi stúpa, je úroveň dokonalosti zbraní a Bondových dopravných prostriedkov. Či je to pre filmové dielo postačujúce, posúďte sami. Ostáva teda sústrediť sa na akčné scény.
Tvorcovia stavili na ich originalitu. Pod heslom čím viac, tým lepšie divákom servírujú neuveriteľne vzrušujúce scény súbojov v stále bizarnejších prostrediach. Akčné sekvencie v niektorých prípadoch evokujú pocit, že scenárista pri práci dostal kŕč. Ako príklad za všetky poslúži Bondovo harašenie po ľadovej vlne na surfe narýchlo zhlobenom z kapoty svojho vozidla. Macgyverovská pachuť v ústach však ostáva pri väčšine „napínavých" scén. Poslednou záchranou sú výkony hercov. Pierce Brosnan je na úlohu Bonda ako stvorený. Jedinou chybou je, že absolútne nezaujme. Halle Berryová zvládla úlohu bondgirl štandardne, skrátka nič nového do hry nepriniesla. Dokonalé telo, tvár, aj repliky, všetko, čo tu už x-krát bolo. Iskrivý humor, ľadový cynizmus a strašná nuda. Neohrozená superžena, ktorá sa musí životom plahočiť aj so svojím neodolateľným šarmom...
Ak sa vám stane, že si počas filmu zdriemnete, určite nebudete raritou. Jinx v Berryovej podaní stojaté vody bondovského klišé rozhodne nezvírila. Situáciu nezachraňuje ani bad girl Miss Frost, ktorá funguje na jednoduchom princípe: nevinná tvárička, no o to zradnejšia podstata. To by vám nenapadlo, však? Geniálna šermiarka, ktorá navštevuje lekcie u Madonny, a tvári sa, že obeduje kocky ľadu. Ničím nová a žalostne schematická postava. Ostáva teda kórejský zloduch, ktorý pod rúškom vlastného skonu zmení imidž, aj DNA a stáva sa tak (aspoň zo začiatku) jedinou postavou, u ktorej je niečo nejasné. Isté však je, že to s Jamesom nemyslí dobre. Toby Stephens v úlohe maniackeho Bondovho protivníka vytvoril plnokrvný charakter, ktorý ako jeden z mála nepôsobí dojmom marionetky v detskom divadle. Ex-Kórejčan a diamantový kráľ Gustav Graves tak ostáva jediným hrdinom, ktorý stojí za povšimnutie.
Zaujímavým aspektom bondovských filmov je ich sterilita a tvrdohlavé vyhýbanie sa naturálnym scénam. Všetko je kóšer aj pre mimoriadne citlivého amerického diváka. Za milostné scény by sa nehanbila ani Liga mravnosti, dámy majú nezmývateľné mejkapy, ktoré vydržia za každých okolností. Nijaká krv, až na hrdinské škrabance na Bondovom mužnom tele. Každá kvapka potu musí byť sexy, alebo aspoň neodpudzovať. Po štrnásťmesačnom väznení vyzerá agent 007 ako po medových týždňoch. Trochu vyšťavený, strapatý, stále však plný energie a elánu. Po vražednom šermiarskom súboji potečie aktérom maximálne krv z nosa. Ak chcete vidieť odrezanú ruku, mali by ste zmeniť kinosálu. V bondovkách platí nepísané pravidlo: osobná hygiena nadovšetko a najmä nijaké nechutnosti. Divákov žalúdok je prvoradý.
Slabinou filmu je jeho zdĺhavosť. Zbytočné dialógy, pridlhé akčné scény. Štruktúra filmu by sa dala zobraziť ako Popoluškina kopa pomiešanej šošovice a hrachu, kde prvá ingredencia predstavuje dialógy postáv a druhá akčné scény. Oboch je tam priveľa a spolu vytvárajú neurčitú nevábnu masu. Rozhodujúci súboj medzi oboma stranami trvá minimálne pol hodinu, čo sa mi vzhľadom na „neočakávanosť" výsledku zdá prehnané. Všeobecná skaza je zobrazená priveľmi rozvláčne, James Bond bojuje, ako keby mu nebolo jasné, že to aj tak vždy vyhrá. Kórejsko-britský miešanec Graves ako predstaviteľ zloby nakoniec potupne skončí rozomletý na prach. James Bond opäť exceluje.
Ak by mal film iba polovičnú metráž, mal by ešte šancu byť zaujímavým. Viac než dve hodiny očakávaných zvratov a úmorných bojov je však hrozivá predstava. Z celého filmu na mňa najviac zapôsobila záverečná scéna, v ktorej Bond s Jinx zaparkujú vrtuľník vedľa machom obrastenej dreveničky na okraji útesu a spoločne sa po dobre vykonanej práci tešia zo získaných diamantov. Ostáva len dúfať, že to bol pokus o sebairóniu tvorcov, v opačnom prípade už netreba dúfať v nič.
James Bond Dnes nezomrel, ostáva len veriť, že v niektorom z budúcich pokračovaní megaúspešných dobrodružstiev agenta 007 sa mu to podarí. James, vkladáme do teba svoje nádeje!
PRIHLÁS SA